SPIŠSKÝ HRAD
HISTORICKÁ RADNICA
DOM MAJSTRA PAVLA
 
TERRA SCEPUSIENSIS TERRA CHRISTIANA 1209 - 2009
SPIŠSKÝ HRAD, SPIŠSKÁ KAPITULA - DVE CENTRÁ V DEJINÁCH SPIŠA / MATÚŠ LÁNYI - NOVÝ ZÁKON
26. november 2009 - júl 2010, Expozícia Výtvarná kultúra na Spiši, Námestie Majstra Pavla 40, Levoča
< Exponáty
 
prvá tretina 13. stor.
Spišský hrad
travertín; hlavica v. 24,5 cm, max. φ 24 cm; telo zach. v. 113 cm, φ 10 cm;
pätka v. 19,5 cm, podstava 24 x 24 cm
demontované z pôvodného miesta osadenia v roku 2004,
reštaurované: PÚ SR–ORA Levoča v roku 2009
SNM-Spišské múzeum v Levoči, Reg. č. 2005/196
 
1.2.1 Románsky okenný stĺpik

Stredový kruhový stĺpik pochádza zo združeného okna na západnej strane prvého poschodia románskeho paláca. Jeho pätka bola osadená na kamennom parapete a hlavica niesla dvojicu kamenných polkruhových nadpraží okien. Na vonkajšej strane bolo okno obohatené o predsadené ostenie s oblúčikovým výžliabkom, ktoré prechádzalo do polkruhového nadpražia, v strede s ozdobným klenákom. Táto exteriérová úprava je dnes sčasti deštruovaná. Uvažuje sa o nej aj ako o sekundárnej, pričom združené ostenie mohlo byť dodatočne preosadené smerom do vnútra. Interiérovú stranu dopĺňala dvojica sedílií. V rámci objektu ide o najvýraznejšie členené spomedzi dochovaných románskych okien. Jeho situovanie v blízkosti krbu ako aj arkierika s prevetom môže svedčiť o významnejšom postavení tohto priestoru v rámci paláca. Počas gotickej, resp. goticko-renesančnej prestavby bolo okno zamurované a jeho architektúru, vrátane stĺpika, odkryl až sondážny výskum. Hlavica okenného stĺpika pozostáva v dolnej časti z prstenca, pokračuje rozširujúcim sa okrúhlym driekom a ukončená je nízkou štvorcovou doskou. Výzdobu vytvárajú listy vyrastajúce z prstenca, ktorých konce sa stáčajú do volút. Rozmiestnené sú po obvode vo štvoriciach, v dvoch diagonálne posunutých radoch. Pod jednou z volút v hornom rade je malá štylizovaná tvár s plasticky zvýraznenými očnými otvormi. Jedna z volút dolného radu sa nezachovala. Celá hlavica je hladko opracovaná a neskôr bola pokrytá bielym vápenným náterom. Telo stĺpika je okrúhle a smerom nahor sa mierne zužuje. S hlavicou bolo pôvodne spojené železným tŕňom štvorhranného prierezu. Rovnakým spôsobom bola pripojená aj profilovaná pätka, ktorej výzdoba je čiastočne zničená v dôsledku zvetrania. V hornej časti pozostáva z prstenca oddeleného polkruhovým výžľabkom od ďalšieho, masívnejšieho prstenca, pod ním. Ten leží na pomerne vysokom plintuse, do ktorého rohov prechádza štyrmi jednoduchými pazúrikmi. Kamenný stĺpik má svoje paralely v oknách na južnej a východnej strane toho istého podlažia paláca, ako aj v združených oknách veží Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule.

Magdaléna Janovská, Martin Stejskal
Edície prameňov a literatúra (výber)
Fiala, 2000, s. 22; Pomfyová, 2003, s. 160 - 163, obr. 4, 5.