Dekrét potvrdzuje autenticitu relikvií sv. Juraja mučeníka a sv. Margity, panny a mučenice.
Biskup Révay ho vydal pri príležitosti uloženia celej sady relikvií do nových
relikviárov, ktoré dal vyrobiť (kat. č. 2. 2. 11). Snažil sa tak napraviť nedôstojný stav,
v akom sa ostatky svätých koncom 18. storočia nachádzali. Lebky sv. Juraja a sv.
Margity síce boli uložené v skrinkovom relikviári na hlavnom oltári v Katedrále sv.
Martina, no množstvo ďalších ostatkov bolo viac či menej vhodne uložených mimo
priestorov adorácie. Zároveň zostavil do akejsi sady hlavné časti pokladu relikvií
Kostola sv. Martina v Spišskej Kapitule, pretože napriek tomu, že v samotnom
dekréte sa spomínajú len dve relikvie, biskup Révay dal vyrobiť až štyri rovnaké
relikviáre a deponoval ich s veľkou pravdepodobnosťou ako súčasť nového oltára
sv. Karola Boromejského v kaplnke v biskupskej rezidencii. Dal do nich umiestniť
lebku sv. Juraja mučeníka, lebku sv. Margity Antiochijskej, panny a mučenice, lebku
jednej z 11 000 panien, kult ktorých sa spája s úctou sv. Uršuly, ako aj ostatky
piatich ďalších neznámych mučeníkov, ktoré označil len ako „kosti mučeníka“.
Révayov dekrét diplomaticky hovorí o tom, že neporiadok v relikviách spôsobil „istý
prepošt, bažiaci po zlate“, ktorý použil pôvodné zlaté relikviáre na svetské účely.
Kanonické vizitácie už priamo zosobňujú prepošta Jána Horvátha (kat. č. 3. 1. 42),
ktorý zanechal relikvie bez ich pôvodných vzácnych schránok a bez dekrétov, len
zabalené v plátne. Postupom času sa premiešali a ich identifikácia zostala len na
báze ústnej tradície. Vizitácie túto tradíciu prenášajú, takže dnes vďaka nim vieme,
že r. 1629 (kat. č. 3. 1. 53), 1700 a 1764 okrem sv. Juraja, sv. Margity a 11 000
panien tvorili jadro pokladu relikvií chrámu aj sväté Neviniatka a tŕň z Kristovej
koruny. Je preto veľmi pravdepodobné, že jeden z neidentifikovaných ostatkov v relikviároch r. 1797 je práve relikvia sv. Neviniatok.