Bratstvo XXIV kráľovských farárov na Spiši vzniklo podľa všetkého v prvej polovici
13. storočia v súvislosti s vytvorením výsadného územia s osobitnou správou -
Spoločenstva spišských Sasov. Kráľ Štefan V. nemeckým hosťom 25. augusta 1271
potvrdil množstvo privilégií. Pre naše potreby je podstatné právo slobodnej voľby
svojich farárov. Práve tí si na obranu svojich práv vytvorili bratstvo, ktoré združovalo
farárov XXIV kráľovských miest. V 16. storočí patrili do bratstva nasledovné farnosti:
Spišské Podhradie, Spišské Vlachy, Spišská Nová Ves, Levoča, Harichovce,
Iliašovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice, Švábovce, Poprad, Veľká, Spišská Sobota,
Mlynica, Veľká Lomnica, Huncovce, Žakovce, Vrbov, Tvarožná, Ruskinovce, Ľubica,
Spišská Belá, Odorín, Bystrany na Spiši a Kurimany. Na čele bratstva stál volený
senior. Členovia bratstva mali spoločnú knižnicu, stretávali sa raz ročne na tzv. kongregáciách a radili sa o duchovných i hmotných záležitostiach. Zápisnice z kongregácií
sa viedli vo forme tzv. matriculy – akejsi kroniky, ktorá zachytávala aj zaujímavé
udalosti zo súdobého cirkevného i svetského diania. Jednotlivé zväzky kroniky sa
dnes zjednodušene nazývajú podľa prvého autora príslušného zväzku: Osudy bratstva,
chronologicky spadajúce do obdobia r. 1520 – 1605, sú napríklad zachytené
v kronike nazvanej Matricula Molleriana podľa jej prvého autora Juraja Mollera.
Vystavená kronika Bratstva XXIV kráľovských farárov, ktorú r. 1606 začal zapisovať
spišskonovoveský pastor Joachim Goltz, sa vzťahuje na obdobie, keď celé bratstvo
tvorili výlučne protestantskí pastori. Táto situácia sa odrazila aj v samotnom názve,
kde sa namiesto Bratstvo XXIV kráľovských farárov uvádza Bratstvo XXIV kráľovských
pastorov. Joachim Goltz bol pastorom v Spišskej Novej Vsi a seniorom bratstva
v r. 1602 - 1607. Spočiatku pokračoval v zapisovaní do Matriculy Molleriany.
Po jej zaplnení zaviedol vystavenú kroniku, ktorá bola pomenovaná po ňom. Viedol
ju však iba rok. V úvode chronologicky zoradil privilégiá, ktoré bratstvu udelili
jednotliví panovníci. Po tomto súpise nasleduje tabuľka príjmov a výdajov v pokladnici bratstva a po nej zápisy z jednotlivých kongregácií. Do kroniky zapisoval stále
momentálne zvolený senior, takže dnes možno na jej rukopise pozorovať viac než
šestnásť rôznych rúk: Po Goltzovi nasledoval v senioráte Peter Zabler, levočský
pastor a senior v r. 1607 - 1611, potom v r. 1615 - 1616, v r. 1619 - 1621 a v r. 1632
- 1634, Štefan Xylander Holtzman, pastor v Spišskom Podhradí a senior v r. 1611 -
1615, Ján Serpilius, pastor v Ľubici a senior v r. 1616 - 1619 a 1630 - 1632, Eliáš
Ursinus, pastor v Spišskej Novej Vsi a senior v r. 1621 - 1625, Štefan Tamariscus,
pastor v Novej Lesnej a senior v r. 1625 - 1628, Daniel Cornides, pastor v Žakovciach
a senior v r. 1634 - 1636, Ján Pilemann, pastor v Spišskom Podhradí a senior
v r. 1636 - 1640, Stanislav Horleus, pastor v Spišskej Novej Vsi a senior v r.
1640 - 1644, Tobiáš Erythraeus, pastor v Spišskej Belej a senior v r. 1644 - 1647,
1657 - 1659, 1661 - 1663, Ján Windisch, pastor v Spišskom Podhradí a senior v r.
1647 - 1651, 1654 - 1657, Matej Viti, pastor v Ľubici a senior v r. 1651 - 1654,
Daniel Peschovius, pastor v Novej Lesnej a senior v r. 1659 - 1661, 1663 - 1665,
Michal Gnendel, pastor v Spišskej Novej Vsi a senior v r. 1665 - 1667, Daniel
Kletsch, pastor v Spišskom Podhradí, senior v r. 1667 - 1669, Michal Noscovius,
pastor vo Veľkej a senior v r. 1669 - 1673. Posledné zasadnutie bratstva sa uskutočnilo
22. novembra 1673. V nasledujúcom roku prešli kostoly bratstva späť do rúk
katolíkov.
Historická hodnota Matriculy je veľmi veľká, keďže seniori bratstva v nej zachytili
nielen zápisnice zo zasadnutí, ale aj personálny stav bratstva a zaujímavé súdobé
udalosti. V závere kroniky sa nachádza nekrológ bratstva z tohto obdobia a menný
a vecný register.