Tretie tisícročie charakterizuje množstvo najrôznejších informácií, ktoré prezrádzajú mnohé doteraz nepoznané skutočnosti. Ako reálie však stoja v našej malebnej krajine aj mlčiaci svedkovia minulých čias – nenápadné kaplnky a kríže, roztratené v chotároch mnohých obcí.
Sila ich výpovede je o to presvedčivejšia, že sú často okrášlené sviežimi kvetmi, či uschnutejšími halúzkami lístia alebo ihličia. To vďaka starostlivým rukám vyznavačov nekonečnej lásky, pravdy a všetkých šľachetných citov. Znie to síce veľmi poeticky, ale je to našťastie pravda. Veď božie muky, či kaplnky a kríže pripomínajú a stelesňujú Božie i ľudské vlastnosti . Hovoria o radosti z narodenia Bohočloveka, o ľudskej ukrutnosti, ktorá vie nenávidieť, prenasledovať, trýzniť a nakoniec ukrižovať vznešené myšlienky, túžby a nakoniec i samotného Ježiša Krista. Svetlo, teplo ľudskej rodiny, hodnotu medziľudských vzťahov a duchovnú krásu nám zasa približujú maľby a plastiky nachádzajúce sa v kaplnkách, ktoré  sprítomňujú osobnosť Božej matky Panny Márie.
Malebnosť spišskej krajiny vytvárajú nielen prírodné krásy tohto kúska našej vlasti, ale aj objekty drobnej sakrálnej architektúry, ktoré sú roztrúsené v údoliach Levočských vrchov, či na stráňach Podhradskej kotliny. SNM Spišské múzeum v Levoči v rámci celoslovenského výskumu drobnej sakrálnej architektúry na území Slovenska sa zameralo na výskum týchto objektov na území stredného Spiša. V rámci tohto výskumu sa veľká pozornosť venovala kaplnkám a krížom v týchto vytypovaných obciach: Bijacovce, Bukovinka, Dlhé Stráže,   Domaňovce, Dravce Jablonov, Klčov, Korytné, Levoča, Nemešany, Nižné Repaše, Olšavica, Ordzoviany, Pavľany, Pongracovce, Poľanovce, Spišská Kapitula – „Pažica“, Spišský Štvrt ok, Úloža, Vyšné Repaše a pod..
Z množstva skúmaných objektov spomínanej architektúry môžeme vyčleniť tri skupiny kaplniek, ktoré sú postavené v duchu dobových architektonických štýlov, predovšetkým baroka a klasicizmu, ale aj neobaroka a neoklasicizmu. Pečať jednotlivých umeleckých prúdov nesú aj samotné kríže, najznámejšie symboly kresťanskej kultúry.
Pri delení skúmaných objektov do troch skupín za hlavné kritérium slúžilo priestorové člennenie objektov, ďalej charakteristické architektonické prvky a konštrukcia strechy objektov.
Najstarší typ kaplnky má podobu hranatého stĺpu a objekt nemá vnútorný priestor určený k slúženiu bohoslužieb. Ďalšou charakteristikou je štvorspádová (na štyri strany sa zvažujúca ), zvyčajne ihlanovite zakončená strecha. Na jej vrchole sa nachádza jednoduchý kríž. Najstaršie kaplnky majú strechu pokrytú šindľom alebo novšie plechom. 
Tento typ kaplnky má aj viaceré varianty. Jednou z nich je jednoduchá priestorová štruktúra objektu, keď horná časť stĺpu je odľahčená vďaka výklenku, v ktorom býva umiestnený obraz Ježiša Krista, Panny Márie alebo niektorého svätca. Tento typ kaplnky sa ujal na našom území hlavne v 17. a 18. storočí, ale sporadicky sa vyskytoval aj v staršom období. Na území Spiša sa s ním stretávame najmä v čase rekatolizácie, ako s viditeľným prejavom návratu ku katolíckej viere po období reformácie. Typickým príkladom tohto typu kaplnky sú kaplnky pri pútnickej ceste z Levoče na mariánsku horu – známe pútnické miesto. Tu v bazilike minor sa nachádza milostivá socha Levočskej Panny Márie, ku ktorej každoročne putujú tisíce pútnikov na sviatok navštívenia Panny Márie u príbuznej Alžbety.
Druhú skupinu kaplniek tvoria malé stavby so zvláštnym typom strechy, keď predná naklonená časť strechy je akoby „uťatá“, odrezaná, „nedokončená“. Zadná stena tejto kaplnky je zaoblená a túto skutočnosť rešpektuje aj konštrukcia strechy. Príkladom tohto typu kaplnky je kaplnka sv. Jána Nepomuckého vo Vyšných Repašoch, prípadne kaplnka zasvätená sv. Trojici v tej istej obci.
Tretiu skupinu kaplniek reprezentujú priestranné, veľké kaplnky, ktoré svojou dispozíciou umožňujú slávávenie sv. liturgie. Tieto kaplnky v podstate svojou architektúrou opakujú architektúru predchádzajúcej skupiny kaplniek.
Charakter spišskej krajiny dotvárajú aj drevené, kanenné a železné kríže – najznámejšie kresťanské symboly. Najstaršie kríže nájdené na území Spiša sú železné, odlievané z foriem a kamenné kríže. Zvlásť železné kríže sú veľmi pôsobivé, pretože okrem ústrednej postavy Ukrižovaného Krista sa na nich nachádzajú motívy bolestnej Panny Márie, ďalej troch Márií a pod.
Pohnútky stavania krížov a kaplniek boli rôzne, radostné i bolestné. Spájali a spájajú sa dodnes so životom človeka. Raz je to prejav vďaky za uzdravenie, v minulosti ako prejav vďaky za šťastný návrat z vojny z ďalekej cudziny, alebo prejav vďaky za prežitie cholerovej epidémie a pod. Aj v súčasnosti sa stavajú kríže z rôznych pohnútok, napríklad misijné kríže, ktoré svojím spôsobom informujú okoloidúcich o konaní verejných duchovných cvičení a vôbec o duchovnom dianí v jednotlivých farnostiach.
Podobne vznikali aj kaplnky ako verejný a spontánny prejav viery človeka v Boha, v Ukrižovaného Ježiša Krista, v jeho matku Pannu Máriu. Nie div, že najstaršie kaplnky                                             v podobe stĺpov sa nazývali tiež zastavenia. Stáli totiž najčastejšie pri poľných a pútnických cestách, ktoré spájali jednotlivé obce, či osady a potom pútnické miesta, kde sa osobitným spôsobom vyjadrovala úcta k veciam Božím. Kríže a kaplnky – ich pretrvanie do súčasnej doby - je možné iba vďaka neustálej starostlivosti jednotlivých rodín o ne. Táto opatera a záujem o zveľaďovanie a skrášlenie objektov drobnej sakrálnej architektúry sa doteraz odovzdáva v rodinách z generácie na generáciu. Pokiaľ bude existovať tento postoj spojený s aktívnou starostlivosťou o objekty drobnej sakrálnej architektúry, nemáme sa čoho obávať. To je cesta záchrany kultúrnych hodnôt a neopakovateľnej krásy krajiny.