Majster Pavol z Levoče a jeho doba

Sumár výsledkov z výskumu diela a života Majstra Pavla predkladaných v tomto zborníku mapuje obdobie bádania za posledných tridsať rokov až po súčasnú reštaurátorskú realizáciu unikátneho diela hlavného oltára v Bazilike sv. Jakuba v Levoči. Publikáciu vydalo SNM-Spišské múzeum v Levoči.

Diela Majstra Pavla boli v minulosti dvakrát predmetom medzinárodných konferencií. Spravidla sprevádzali výstavné prezentácie (1967, 1987) jeho diela. V podobnom duchu bola zorganizovaná medzinárodná konferencia „Majster Pavol z Levoče a jeho doba“ v roku 2017. Sumarizovala stav výskumov diela Majstra Pavla za posledných tridsať rokov. Bolo to obdobie, ktoré charakterizovali najmä reštaurátorské realizácie, vrátane reštaurovania hlavného oltára v Bazilike sv. Jakuba. Reštaurovanie a materiálové výskumy dovoľujú dnes precíznejšie formulovať odpovede na mnohé otázky Pavlovej tvorby. Výstava „Majster Pavol z Levoče. Ruky a zlato v službe ducha“, ktorej otvorenie predchádzalo konferenciu, sa pokúsila poukázať na hospodárske zázemie, najmä banícke podnikanie na dnešnom území Slovenska, z ktorého prišlo pravdepodobne viacero významných objednávok pre Majstra Pavla i jeho dielňu. Výskumy v oblasti montánnej histórie ozrejmili aj doteraz neznáme rodinné väzby Majstra Pavla. Podobne bádanie a výskum cirkevnej histórie dovolili zase posunúť otázku datovania hlavného Oltára sv. Jakuba v Levoči.
Pre rozširovanie a prehlbovanie poznatkov má nesmierny význam väčšia sloboda bádania zbaveného ideologických nánosov. Vďaka tomu je možné vrátiť sa k historickým prameňom a tie spájať s ich kritickým editovaním. Napríklad nové poznatky o živote i dobe Majstra Pavla by mohli priniesť preklad a kritické vydanie kroniky Konráda Sperfogla, ktoré doteraz chýba, či kritický preklad rukopisov menších kroník.


Posledné výskumy neskorogotického umenia a prezentácie ich výsledkov, či už literárnou alebo výstavnou formou, ukazujú naliehavú potrebu držať sa exaktných a interdisciplinárnych prístupov. Myslené sú predovšetkým výskumy Chemicko-technologického oddelenia Pamiatkového úradu SR, alebo výsledky prieskumov laboratória ALMA z Prahy, ktoré sprevádzajú reštaurovanie Pavlových diel a posúvajú umeleckohistorické bádanie. Tieto i ďalšie výskumy umožnili prezentovať nové výsledky umeleckohistorického bádania na výstave Majster z Okoličného v Slovenskej národnej galérii (2017) a pri prezentácii diela Majstra Pavla realizovanej Slovenským národným múzeom (2016, 2017). Napriek tomu k téme Majstra Pavla nebolo povedané posledné slovo. Zhodne s Karolom Vaculíkom aj po mnohých rokoch musíme konštatovať, že Majster Pavol je program pre celé generácie historikov umenia, a nielen pre nich. Viacerí autori predkladanej publikácie načrtli dôležité otázky, ktoré sa týkajú počiatkov Pavlovej tvorby, reprezentovanej Oltárom sv. Barbory vo farskom kostole v Banskej Bystrici, či otázky spojené s atribúciou diel samotnému Majstrovi Pavlovi a atribúciou diel, ktoré vznikli v jeho dielni. Je to okruh tém, ktoré nie sú stále spoľahlivo zodpovedané. Ukazuje sa, že interdisciplinárne bádanie a aplikácia výskumov rôznych oblastí histórie i exaktných vied môžu byť cestou k presnejšiemu a verifikovanému výskumu Pavlovho života a diela. Práve na tieto možnosti poukázali viaceré príspevky medzinárodného stretnutia odborníkov, ktorých príspevky prinášame v predkladanej publikácii.

Mária Novotná

Kniha o Spišskom hrade je v predaji

Kniha o Spišskom hrade vznikla zhodou viacerých okolností. Dôležitým momentom boli výsledky architektonicko-historického výskumu v rokoch 2007 – 2008, ktorý mal pôvodne rezumovať predchádzajúce poznatky, lebo „všetko podstatné už o hrade povedané bolo“. Ukázalo sa, že medziodborová spolupráca viacerých odborníkov dokázala priniesť viac než zaujímavé výsledky a k tým najdôležitejším patrila nová interpretácia stavebného vývoja hradného komplexu.

Edičný zámer pôvodne rátal s textom, ktorý mal mať charakter turistického sprievodcu, avšak rozsah nových poznatkov a sústredený materiál nedal autorom, aby sa nepokúsili o hlbšiu interpretáciu tohto monumentu.
Obrazom i slovom najmä v druhej časti publikácia
ponúka plastický obraz vývoja hradu od vzniku najstarších častí architektúry a prvých písomných zmienok až po jeho skazu v roku 1780. Napomáhajú tomu aj písomné materiály začlenené v samostatnej prílohe. Okrem prekladov vybraných zaujímavých listín, tu čitateľ nájde mapu s vyznačením Spišského hradného panstva a tabuľkový prehľad poplatkov, vytvorené podľa Urbára hradného domínia z roku 1583. K novinkám, ktoré táto kniha ponúka, patrí samostatný prehľad županov, vládcov
a súkromných vlastníkov hradu a zoznam a krátky priebeh bitiek, ktoré sa odohrali na Spišskom hrade. Hneď
v prvej časti prináša rozsiahlejší pohľad na jeho pamiatkovú starostlivosť a doterajšiu obnovu. Neopomenul sa však ani text o muzeálnych expozíciách a súčasnom využití hradu ako expozície múzea. Dobroslava Menclová v roku 1954 napísala, že „umeleckohistorický rozbor Spišského hradu patrí medzi najobťažnejšie problémy tohto druhu. Príčinou je nielen obrovský rozsah hradu, ale aj dlhá doba jeho života“. Na týchto slovách sa ani
po takmer 60 rokoch nič nezmenilo, naopak, pribudol ďalší kus histórie, pretože hrad píše svoje dejiny naďalej.