Spišský hrad patrí nesporne k pokladom európskej kultúry. Už dlhé desaťročia sa teší neobvykle veľkému záujmu verejnosti. Záujmu o jeho architektúru, históriu i súčasný stav. Dejiny tohto hradného komplexu začínajú na prelome 11. a 12. stor., avšak hradný kopec bol za miesto ľudského sídliska vybraný už od 5. tisícročia pred Kristom. Najmohutnejšie praveké osídlenie spadá do obdobia od 1.storočia pred. Kristom  do 2. stor. , kedy tu vybudoval svoje rozsiahle hradisko keltský kmeň Kotínov reprezentujúc ľud tzv. púchovskej kultúry. Nachádzali sa tu okrem obytných a hospodárskych objektov i kultová stavba, dnes v areáli dolného nádvoria., a sieť komunikácií s kamennou úpravou. Z tohto obdobia pochádza i vzácny  nález troch strieborných keltských mincí. Výnimočný je i nedávny  nález kostry muža s fragmentami kožených mešcov a niekoľkými rímskymi mincami v jaskyni pod hradom. Príchod slovanských kmeňov na toto uzemie bol dôležitý hlavne pre susedný kopec – Dreveník, kde od 9. do 11. stor. existovalo slovienske hradisko. Hradný kopec bol v priebehu 2. až 11 stor. neosídlený. Na prelome 11. a 12. stor bol Spiš pričlenený k Uhorskému kráľovstvu. Intenzívna stavebná činnosť na hradnom brale sa rozvinula na začiatku 12. stor. kedy sa z turnianskeho kráľovského domínia vyčlenil samostatný správny útvar - Spišský komitát, ktorého centrom sa pravdepodobne stal Spišský hrad. V prvej polovici 12.storočia za kráľa Belu III. tu stojí vyspelý komplex, ktorého ústredným objektom je kruhová stážna a zároveň obytná veža s rozsiahlou obdĺžnikovou cisternou vytesanou do skaly , doplnená obvodovým opevnením. Ich zrútenie a následný zánik na prelome 12 a 13. stor. zapríčinila tektonická porucha skalného podložia. Začiatok 13 stor. znamená pre hrad aj začiatok jeho románskej stavebnej etapy.

Románsky Spišský hrad je vlastne rozmerný palác – hranolová budova s tromi podlažiami na severnej, najvyššej a najbezpečnejšej strane kamennej plošiny a útočištná veža, v strede hradného nádvoria, ktoré je obohnané hradobným múrom so vstupnou románskou bránou s padacou mrežou.Románsky palác a hradná veža sa stali hlavnými prvkami celej architektúry a dominujú hradnej panoráme počas dlhých storočí jeho stavebného vývoja. Po vpáde tatárskych vojsk do Uhorska (1241), v roku 1249 povolil kráľ Belo IV. donačnou listinou spišskému prepoštovi postaviť na kráľovskom Spišskom hrade palác a hradby okolo. Táto listina je zároveň prvou priamou písomnou zmienkou o Spišskom hrade.Pre prepošta sa tak stavia románske predhradie, zataľ čo na blízkej Spišskej Kapitule sa preň buduje reprezentatívnejšie a honosnejšie sídlo. Na konci 13. stor. z hradu odchádza. Na malom území tak pôsobia dve dôležité centrá územnej správy – Spišská Kapitula a Spišský hrad strediská cirkevného a  svetského charakteru. Architektúra Spišského hradu sa dá deliť na tri dominantné časti – tzv. horný hrad, stredné a dolné nádvorie. V druhej polovici 14. stor. pribudlo na západnej strane staršieho jadra nové predhradie, dnes nazývané stredné nádvorie. Opevnenie malo dve vstupné brány - od Spišského Podhradia s predsunutým barbakanom a hlavnú východnú bránu s priekopou. Súčasné dolné nádvorie výrazne zväčšilo plošný rozmer celého hradného komplexu. Bolo vybudované po smrti kráľa Žigmunda, keď kráľovná prijala do svojich služieb Jána Jiskru z Brandýsa, ktorý tu bránil záujmy neplnoletého kráľa Ladislava Pohrobka ( 1445 – 1457). Začala sa rozsiahla etapovitá stavebnú činnosť. Prvou stavbou bola kruhová pevnôstka pre veliteľa, okolo ktorej táborilo vojsko. Až po jej dobudovaní sa začala výstavba hradieb so širokou ochodzou,  dvoch obranných veží a južnej vstupnej brány. Po odchode Jiskrovej armády nádvorie stratilo svoj význam. chátrať.

Pre ďalších majiteľov hradu sa stala jeho obrana a údržba veľmi nákladnou. Pôvodne kráľovský hrad v roku 1464 daroval kráľ Matej Korvín do dedičnej držby i s titulom dedičného spišského župana rodu Zápoľských. Bratia Štefan a Imrich Zápoľský koncom 15. stor. uskutočnili rozsiahlu gotickú prestavbu, ktorá sa premietla v následnej architektonickej podobe sídla. Ich výsledkom bola neskorogotická kaplnka sv. Alžbety, rozsiahly palácový komplex pozdĺž západnej steny s reprezentačným rodovým palácom, rytierskou sálou i gotickou záhradou. Po bitke pri Moháči 1526, odňal kráľ Ferdinand I. Habsburský hrad Jánovi Zápoľskému a dal ho do držby bohatej kupeckej rodine Thurzovcov. V ich majetku a správe bol od roku 1531. Doba ich správy znamenala prestavbu hlavne horného hradu v duchu renesancie. Hlavne iteriér chceli zosúladiť s dobovým vkusom, o čom svedčia nálezy renesančných umeleckých kachlíc. S ich menom sa spája aj realizácia tzv. Thurzovskej renesančnej brány do horného hradu. Zásadné zmeny hradného celku realizovali až Čákiovci, ktorí získali hrad v roku 1638 po vymretí Thurzovcov po meči. Štefan Čáki, zakladateľ spišskej vetvy rodu, sa snažil zjednotiť dlhé trakty okolo nádvoria horného hradu predstavením arkád alebo pavlačí a dať mu aspoň sčasti pečať honosného sídla. Táto snaha však nebola a vlastne ani nemohla byť naplnená. Ťažko prístupný hrad postupne prestal vyhovovať novým požiadavkám na bytovú kultúru, a preto si pokračovatelia rodu začali budovať pohodlnejšie kaštiele v lokalitách pod hradom a v jeho okolí ( Hodkovce, Bijacovce). Na začiatku 18. storočia rodina postupne hrad opúšťa. Celý, málo obývaný stavebný komplex začína postupne chátrať.

V roku 1780 vypukol rozsiahly požiar a hrad sa zmenil na ruiny i keď pôsobivé a romantické. Veľkolepé kamenné múry Spišského hradu začali ľudí zaujímať nielen ako zdroj stavebného materiálu , ale aj ako objekt archeologického, architektonického a historického výskumu. V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku a od roku 1970 tu prebiehajú stavebné úpravy sústreďujúce sa na konzerváciu hradných múrov. Súčasnosť Spišského hradu je súčasnosťou obľúbenej historickej lokality, miesta, ktoré sa teší záujmu návštevníkov. Zachované majestátne ruiny jedného z najväčších hradných komplexov v Európe v súčasnosti spravuje SNM – Spišské múzeum v Levoči a samé ich prezentuje ako muzeálny exponát s vyhliadkovou trasou po hradbách. Doplnkom je atraktívny výstup na vyhliadkovú vežu i samostatná expozícia archeologických nálezov a militárií, hradná mučiareň i  gotická kaplnka sv. Alžbety, ako významný funkčný sakrálny priestor, ktorý prešiel zásadnou rekonštrukciou interiéru v roku 2003. Nové dimenzie prinieslo exteriérové osvetlenie hradu z roku 2002, ktoré jeho kamenné múry ukázalo v doposiaľ nepoznanej polohe. V roku 1993 bola Národná kultúrna pamiatka – Spišský hrad spolu so svojim okolím zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, čo znamenalo i oficiálne potvrdenie jeho kultúrneho významu svetového charakteru.

Archeologická časť expozície približuje vývoj osídlenia hradného kopca a jeho blízkeho okolia v priebehu šiestich tisícročí.
Náhodné objavy, ale najmä systematické výskumy archeológov priniesli početné pamiatky po dávnych obyvateľoch týchto končín. Časť z nich je prezentovaná návštevníkom - počnúc najstaršími nálezmi z doby kamennej, cez výrobky kovolejárov doby bronzovej, pamiatky Keltmi ovplyvnenej púchovskej kultúry z prelomu letopočtu, až po najmladšie nálezy, súvisiace už so životom na stredovekom hrade. Unikátny je poklad rímskych mincí objavený v Temnej jaskyni, v útrobách hradného brala.