Kláštorný komplex v minulosti
Starý kláštor minoritov v Levoči založili Menší bratia sv. Františka konventuáli (Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.) – minoriti. Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. – 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit – krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
V nasledujúcom storočí minoriti žili svoj pokojný život a pastoračne sa starali o okolité obyvateľstvo. Zmena nastala v roku 1544, keď mesto Levoča prešlo oficiálne na protestantizmus. Minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto a kláštor i kostol začala používať miestna evanjelická komunita. Boli tu mestské sklady, hospodársky majer, kostol slúžil aj ako chrám pre slovensky hovoriacich evanjelikov. V roku 1691 kláštornú budovu dostali jezuiti. Rozšírili ju a pristavali celý severný trakt i pivnicu, ktorá je dnes prístupná. Na kláštore nadstavali druhé podlažie a na kláštornom dvore postavili školu – známe gymnázium. Jezuiti tak položili základy levočského gymnázia. To pokračovalo vo svojej činnosti aj po zrušení rehole jezuitov v roku 1773. Kláštor prešiel do vlastníctva kráľovstva a naďalej slúžil pre potreby gymnázia, a to až do roku 1913. Vtedy bol severne od neho postavený komplex tzv. štátneho gymnázia.
Obdobie rokov 1913 – 1935 prinieslo kláštoru viaceré nešťastné pokusy od adaptácie na bytové jednotky nízkeho štandardu až po neúspešnú snahu o zriadenie múzea. V roku 1935 kláštor od štátu odkúpilo Spišské biskupstvo a zriadilo tu tzv. malý seminár – inštitúciu na úrovni strednej školy, ktorá slúžila na výchovu adeptov na štúdium v riadnom kňazskom seminári. Po zrušení malého seminára v dôsledku totalitného režimu v roku 1949 bol kláštor zoštátnený. Následne tu boli zriadené ubytovacie kapacity pre internát Strednej pedagogickej školy v Levoči. Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. V súčasnosti boli po prvýkrát v histórii verejnosti sprístupnené najvzácnejšie stredoveké časti kláštora. Zároveň stále prebieha adaptácia ďalších jeho priestorov pre muzeálne potreby.
The Monastery Complex in the Past
The old Minorite Monastery in Levoča was founded by the Friars Minor Conventual of St Francis (Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.) – Minorites. The inicial provisional for monks consisted of only a few buildings at the end of the 13th century. It was a smaller plastered sacral building, the core of which today forms the chapter hall, next to it a simple dormitory (monk’s bedroom) and refectory (common dining room). In the 1320s, 1330s and 1340s, they began the extensive reconstruction of the monastery to its present form. The construction of the monastery included the new building of the Church of St Ladislaus, which initial phase consisted of a shrine. This building was followed by an ambit – the cloister. A new refectory (today’s reception) was built north of the oldest monastery church. The new dormitory was apparently located on the floor above it. The older dormitory, i.e. the original temporary monastery building, was adapted into the sacristy of the church. The dilatation space between the church and the sacristy was used for the staircase, which still leads to the upper floor of the monastery. The oldest monastery sacral building also underwent a change, it was rebuilt into a chapter hall. The construction of all these buildings lasted several decades and could have been completed around 1380.
In the following century, Minorites lived their peaceful lives and pastorally cared for the surrounding population. The change occurred in 1544, when the city of Levoča officially switched to Protestantism. Under the pressure of the confessional change, the Minorites left the city, and the monastery and the church began to be used by the local evangelical community. There were city warehouses, a homestead, the church also served as a temple for Slovak-speaking evangelicals. In 1691, the monastery building was given to the Jesuits. They expanded it, and added the entire northern wing and the cellar, which is now accessible. They built the first floor of the monastery and a school in the monastery courtyard – a well-known grammar school. The Jesuits thus laid the foundations of the Levoča grammar school. This continued its activities even after the abolition of the Jesuit order in 1773. The monastery became the property of the kingdom and continued to serve the needs of the grammar school, until 1913. At that time, a complex of so-called state grammar school was built northward of it.
The period 1913-1935 brought the monastery several unfortunate attempts, from adapting it to low-standard housing units to an unsuccessful attempt to establish a museum. In 1935, the Spiš Diocese bought the monastery from the state and established here the so-called small seminary – an institution at the secondary school level, which served to educate adepts to study in a regular priestly seminary. After the abolition of the small seminary due to the totalitarian regime in 1949, the monastery was nationalized. Subsequently, accommodation capacities were established here for the boarding school of the Secondary Pedagogical School in Levoča. After 1989 and after the restitution of the buildings back into the hands of the Spiš Diocese, the Grammar School of St Francis of Assisi was placed here, and later, for a certain period a detached workplace of the Faculty of Education of the Catholic University as well. Nowadays, for the first time in history, the rarest medieval parts of the monastery have been opened to the public. At the same time, its other spaces are still being adapted for the Museum’s needs.