Knižnica Jána Henckela

V meste bol väčší počet súkromných a chrámových knižníc, budovali sa aj pri kaplnkách a oltároch. Mnohé stredoveké knihy sa v Levoči zachovali spolu s takmer všetkým vydaniami Lutherových spisov a Melanchtonove diela s vlastnoručným venovaním v knižnici evanjelickej cirkvi. Pre kultúrne dejiny má mimoriadny význam knižnica Jána Henckela. Knihy získaval postupne – od svojho strýka, ktorý mu ich, okrem iného, odkázal vo svojom testamente. V niektorých knihách je ex libris Juraja Leudenschita a Jána Henckela, ako aj jeho rukopisný záznam o tom, že knihu mu poslali roku 1496 na pamiatku po strýkovi. Ďalšie si zakúpil počas štúdií v Krakove, Viedni, Bologni a Padove. O rozšírenie jeho osobnej knižnice sa postaral aj Žigmund Thurzo. „Týchto sedem zväzkov Bartolovho diela mne Jánovi Henckelovi, archidiakonovi v Bekeši a varadínskemu kanonikovi daroval ctihodný pán Žigmund Thurzo, varadínsky biskup, keď sa vracal roku 1510 z Bologne, pretože som mal málo vlastných kníh.“

   Keď ho v roku 1513 zvolili za farára v Levoči, vlastnil už pomerne veľkú knižnicu. Dodnes sa z nej zachovali štyri rukopisy, tridsaťosem inkunábulí a dvadsaťdeväť tlačí zo 16. storočia. V rokoch 1515 – 1519 dal pristaviť knižnicu nad Kaplnkou sv. Juraja v Kostole sv. Jakuba v Levoči, kde daroval svoje knihy, opatril rukopisným záznamom všetky, aj tie, ktoré pôvodne patrili chrámu, podľa dobového zvyku ich priviazal reťazami k pultom a sprístupnil záujemcom.

Jeho pričinením sa sem dostala aj najvýznamnejšia zbierka zo Spiša, bibliotéka Bratstva 24 spišských farárov. Postupne získaval darom knihy od ďalších mešťanov: predovšetkým farárov- Sebastiana, Juraja Molnera a kaplána Gašpara Polirera, rodinne spriazneného s Majstrom Pavlom, ale boli medzi nimi aj rektor školy Matej Balassi alebo notár Daniel Türk.

O ich rozsahu až do päťsto kódexov, inkunábulí a tlačí zo začiatku 16. storočia si možno urobiť predstavu na základe zoznamu odovzdaných kníh od J. Stilla z tohto obdobia. V 18. storočí sa dostala knižnica do Alby Iulie v Rumunsku prostredníctvom bibliofila sedmohradského biskupa Ignáca Battyányho, ktorý ju od mesta Levoče odkúpil. Mesto však nikdy príjem peňazí nepotvrdilo.

Zdroj: RUSINA,  Ivan a kol.: Renesancia. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Bratislava : Slovart, 2009. s.132 – 133.

Zuzana Demčáková

De tuenda et proroganda uirida ac florida hominis iuuenta Libellus

   Rukopis písaný humanistickou kurzívou je dielom  Antonia Gazia z  Padovy, (1461 – 1528), lekára a pedagóga. Pôvodne patrila do fondu knižnice Jána Henckela, o čom svedčí aj posesorský záznam na prvej strane. Joannis Henckel plebanis Lewtschowien[sis] (Ján Henckel, levočský farár). Dnes je súčasťou Knižnice Spišskej kapituly. Okrem tejto informácie sa v úvode nachádza venovanie. Autor rukopis venoval  „Najdôstojnejšiemu  v Kristu otcovi a pánu, pánu Žigmundovi, najhodnejšiemu varadínskemu biskupovi, najdrahšiemu a najváženejšiemu pánovi, ktorému sa odporúča…“

 151 zapísaných strán pojednáva ako uvádza sám autor  „ O upevňovaní a predlžovaní jarej a prekvitajúcej mladosti človeka. Ktorú v mene Krista zozbieral z rozličných výrokov dávnych mudrcov najmenší zo všetkých profesorov vied a medicíny, Anton Gazius z Padovy.“ 

Anton Gazius z Padovy, zaznamenal aj dátum, kedy knihu dokončil.Stalo sa tak : „S Božím prispením a pomocou, ako aj na príhovory orodujúcich svätých, som ja, Anton Gazius z Padovy, najmenší zo všetkých profesorov vied a medicíny, dokončil túto knihu dňa 17. apríla tohto roku od spásneho vtelenia 1508. Za čo buď meno Pánovo  požehnané odteraz až naveky.“

Knižný blok je v pôvodnej koženej väzbe s drevenými doskami, viazaný na tri pravé a dva kapitálkové väzy. Dosky sú potiahnuté poškodenou hnedou kožou, zdobenou slepotlačou a zlatotlačou s motívmi roziet, filigránskych rámov a florálnej a geometrickej výzdoby. Na prednej doske sú dve mosadzné háčkové spony, na zadnej doske dole stopa po zapínacej páske, hore fragmentárny zvyšok po koženej zapínacej páske. Na zadnej doske je tiež železné oko na uchytenie knihy k pultu v rámci ochrany pred odcudzením vo verejnej knižnici (libri catenati). Oriezka bloku je cizelovaná, zlátená.

Text je písaný do blokov, Tituly hláv červeným, korpus textu dubienkovým atramentom. Uprostred horného okraja každej fólie je meno Ježiš, obklopené z oboch strán i zdola troma krížikmi: (+ Jesus + )

Zuzana Demčáková