Knižnica Jána Henckela

V meste bol väčší počet súkromných a chrámových knižníc, budovali sa aj pri kaplnkách a oltároch. Mnohé stredoveké knihy sa v Levoči zachovali spolu s takmer všetkým vydaniami Lutherových spisov a Melanchtonove diela s vlastnoručným venovaním v knižnici evanjelickej cirkvi. Pre kultúrne dejiny má mimoriadny význam knižnica Jána Henckela. Knihy získaval postupne – od svojho strýka, ktorý mu ich, okrem iného, odkázal vo svojom testamente. V niektorých knihách je ex libris Juraja Leudenschita a Jána Henckela, ako aj jeho rukopisný záznam o tom, že knihu mu poslali roku 1496 na pamiatku po strýkovi. Ďalšie si zakúpil počas štúdií v Krakove, Viedni, Bologni a Padove. O rozšírenie jeho osobnej knižnice sa postaral aj Žigmund Thurzo. „Týchto sedem zväzkov Bartolovho diela mne Jánovi Henckelovi, archidiakonovi v Bekeši a varadínskemu kanonikovi daroval ctihodný pán Žigmund Thurzo, varadínsky biskup, keď sa vracal roku 1510 z Bologne, pretože som mal málo vlastných kníh.“

   Keď ho v roku 1513 zvolili za farára v Levoči, vlastnil už pomerne veľkú knižnicu. Dodnes sa z nej zachovali štyri rukopisy, tridsaťosem inkunábulí a dvadsaťdeväť tlačí zo 16. storočia. V rokoch 1515 – 1519 dal pristaviť knižnicu nad Kaplnkou sv. Juraja v Kostole sv. Jakuba v Levoči, kde daroval svoje knihy, opatril rukopisným záznamom všetky, aj tie, ktoré pôvodne patrili chrámu, podľa dobového zvyku ich priviazal reťazami k pultom a sprístupnil záujemcom.

Jeho pričinením sa sem dostala aj najvýznamnejšia zbierka zo Spiša, bibliotéka Bratstva 24 spišských farárov. Postupne získaval darom knihy od ďalších mešťanov: predovšetkým farárov- Sebastiana, Juraja Molnera a kaplána Gašpara Polirera, rodinne spriazneného s Majstrom Pavlom, ale boli medzi nimi aj rektor školy Matej Balassi alebo notár Daniel Türk.

O ich rozsahu až do päťsto kódexov, inkunábulí a tlačí zo začiatku 16. storočia si možno urobiť predstavu na základe zoznamu odovzdaných kníh od J. Stilla z tohto obdobia. V 18. storočí sa dostala knižnica do Alby Iulie v Rumunsku prostredníctvom bibliofila sedmohradského biskupa Ignáca Battyányho, ktorý ju od mesta Levoče odkúpil. Mesto však nikdy príjem peňazí nepotvrdilo.

Zdroj: RUSINA,  Ivan a kol.: Renesancia. Umenie medzi neskorou gotikou a barokom. Bratislava : Slovart, 2009. s.132 – 133.

Zuzana Demčáková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *