Začína sa veľká rekonštrukcia Spišského hradu. Románsky palác získa novú tvár.

Ministerka kultúry Natália Milanová a generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Branislav Panis dnes na Spišskom hrade oznámili začiatok veľkej a náročnej obnovy Spišského hradu, ktorá sa prioritne sústredí na záchranu Románskeho paláca. Zároveň budú zrekonštruované aj západné paláce (paláce Zápoľskovcov – dnešné expozície múzea) a hradná kaplnka sv. Alžbety. Finančné prostriedky vo výške 4 810 000,- € na zabezpečenie spomenutých prác získalo SNM na základe uznesenia vlády SR zo štátneho rozpočtu.

„Počas ôsmich mesiacov, kedy je hrad pre verejnosť otvorený, ho ročne navštívi približne 220 000 návštevníkov z celého sveta. Aj počas pandémie to bolo okolo 120 000 návštevníkov. Spišský hrad je náš klenot zapísaný v zázname UNESCO, o ktorý sa musíme starať,“ hovorí ministerka kultúry Natália Milanová.        

Havarijný stav Románskeho paláca je výsledkom predovšetkým oslabenej statiky murív a silnej deštrukcie korún muriva. „Návrh rekonštrukcie Románskeho paláca preferuje kombináciu reštaurátorského prístupu a stavebných prác,  tzn. preferuje  záchranu historických detailov, vrátane omietok, pred iba stavbárskym prístupom k rekonštrukcii. Románsky palác bude staticky zaistený, vrátane sanácie brala, na ktorom stojí. Samotná architektúra paláca bude reštaurovaná a vo finálnej etape bude palác prestrešený formou tzv. opačnej, dovnútra otočenej strechy, ktorá neprečnieva cez siluetu múrov. Strecha je navrhnutá tak, aby spevňovala korunu muriva paláca po obvode a zároveň istila strechu, navrhnutú formou predpätej textilnej membrány,“ vysvetľuje Mária Novotná, riaditeľka SNM – Spišské múzeum.

Rekonštrukčné práce na hrade by mali prebiehať do konca roka 2024, pričom od letnej sezóny 2022 bude pre ich náročnosť hrad pre turistov prístupný len v obmedzenej miere, bez horného nádvoria. „Na strednom a dolnom hrade sa však aj v tomto čase budeme snažiť ponúknuť návštevníkom zaujímavý program. Spomenuté prístupné priestory sa budeme snažiť využiť v maximálne možnej miere na prezentáciu dejín hradu a na organizáciu podujatí pre čo najširšie spektrum návštevníkov. Z dolného nádvoria plánujeme vytvoriť tzv. kultúrny bod, ktorý ponúkne miesto na realizáciu kultúrnych aktivít mladým umelcom, hudobníkom, divadlám. Našou ambíciou je pokračovať aj v úspešných projektoch ako Divadelné piatky, Hudba z hradu či Tajomné noci na hrade,” poznamenáva GR SNM Branislav Panis.

Obnova Spišského hradu prebiehala v menšom rozsahu aj posledné roky. SNM – Spišskému múzeu sa počas nej podarilo vybudovať inžinierske siete na hrade, vďaka ktorým sa zlepšilo monitorovanie bezpečnosti areálu. SNM tiež vyriešilo vodovodné a kanalizačné prepojenie nádvorí, do zeme sa dostali elektrické rozvody, z hradieb boli odstránené visiace staré káble, sanovalo sa bralo pod západnými palácmi a tiež priľahlé múry. Komplexnou rekonštrukciou a reštaurovaním prešla architektúra tzv. kapitánskeho domu, kde všetka „nová technológia“ vyústila a odkiaľ sa aj ovláda. Vybudovaný bol moderný systém aktívnej ochrany pred účinkami blesku. Aktuálne dokončujeme štet cesty v románskom predhradí, ktorý zlepší prístup návštevníkov medzi jednotlivými nádvoriami. “Z vlastných prostriedkov realizujeme konzervovanie hlavnej vstupnej brány, v dvoch etapách sme sanovali časť uvoľneného muriva v hradbách dolného nádvoria (smerom k mestu Spišské Podhradie ) v celkovom náklade do 300 tisíc €. Pre úplnú sanáciu opevnenia v tejto časti je potrebné realizovať ešte III. etapu  stabilizáciou základu a päty opevnenia s predpokladaným nákladmi 50 tis. eur,” dodáva Mária Novotná.

Počas súčasnej rekonštrukcie Spišského hradu plánuje Slovenské národné múzeum pripraviť projektovú dokumentáciu na ďalšie časti, a to východné paláce a múry, sanácia hradného brala a celé horné nádvorie, v ktorých vzniknú nové výstavné priestory, ktoré budú venované archeologickým expozíciám. Predpokladané náklady novú projektovú dokumentáciu sa odhadujú na 150 tis. € a náklady na samotnú obnovu okolo 5 mil. €. „Tento projekt je pokračovaním rekonštrukcie celého Spišského hradu. Snahou národného múzea je príprava kontinuálnej a postupnej obnovy Spišského hradu. Po ukončení horného hradu, počítame aj s obnovou stredného aj dolného hradu. Osobitne sa pripravujeme aj na zvýšenie a skvalitnenie služieb návštevníkom, a to najmä v priestore podhradia, kde by mali vzniknúť okrem technických priestorov múzea, aj priestory pre návštevníkov, ako sú miesta na občerstvenie, predaj suvenírov a ďalšie služby. Tento proces nie je možné zvládnuť v krátkej dobe, preto ho odhadujeme na 10 rokov a celkové náklady sa pohybujú v sume 20 mil. €. Národné múzeum bude na tomto projekte spolupracovať so samosprávou, okolitými mestami a obcami.“ Dodáva generálny riaditeľ Slovenského národného múzea.

Viac info: PhDr. Dáša Uharčeková Pavúková, Centrum marketingovej činnosti a komunikácie, dasa.pavukova@snm.sk, +421 918 580 962

Tlačiareň v minulosti mala rovnaký význam ako internet dnes. Čítajte o tlačiarni rodiny Brewerovcov v Levoči.

Brewerovci. Vavrinec, Samuel a Ján. Tri generácie knihárskej a kníhkupeckej rodiny. Levočania, ktorí svoje dobré meno postavili na tlačiarenskej černi a vôni papiera. Otec, Vavrinec , bol zakladateľom Brewerovskej tlačiarenskej tradície. Tomuto umeniu sa priučil v Schultzovej tlačiarni, ktorá v tom čase pôsobila v Levoči. Po jej presťahovaní do Košíc, na tom istom mieste založil svoju vlastnú tlačiareň, ale po smrti matky ju umiestnil do rodičovského domu na Kláštorskej ulici . V roku 1630 ju presťahoval do svojho domu na hlavnom levočskom námestí (dnes hotel Arkáda). Okrem tlače sa dielňa zaoberala aj kúpou a predajom kníh v medzinárodnom meradle. Svoje skúsenosti s takýmto druhom obchodu vo svojej tlačiarenskej praxi bohato využil. Po desaťročných skúsenostiach vedel odhadnúť požiadavky a nároky spotrebiteľov. V prípade populárnych kníh nečakal na ponuku, ale sám inicioval ich rozličné vydania. Hviezda Brewerovej tlačiarne stúpala prudko nahor. V nemalej miere k tomu pravdepodobne prispelo Vavrincovo dedičstvo po bohatom otcovi Brunovi, kníhkupcovi a  obchodníkovi, pôvodom z Wittenbergu, ako aj výhodné druhé manželstvo, ktoré uzavrel s Margitou, dcérou Samuela Spillenbergera, levočského lekára a majiteľa papiernického mlyna. Vavrinec sa zapájal aj do vecí verejných. Viackrát bol levočskými radnými zvolený za richtára a desiatky rokov zasadal v mestskej rade. Tlačiarenská dielna Vavrinca Brewera mala v mimoriadnej obľube vydávanie kalendárov. Práve tu v roku 1640 uzrel svetlo sveta prvý slovenský kalendár vôbec. Táto tradícia pretrvala aj v ďalších rokoch, pričom to neboli kalendáre iba slovenské, ale aj maďarské, nemecké a latinské. Vavrincova tlačiarenská éra sa skončila v roku 1664. Vedenie firmy odkázal svojim potomkom.
Samuel a Ján Brewerovci boli Vavrincovi synovia z druhého manželstva. Mladší Samuel sa narodil v Levoči 29. januára 1645. Keďže pochádzali z váženej patricijskej rodiny, v ktorej sa dbalo, aby pokračovatelia rodu získali dobré vzdelanie, oboch ich otec poslal na štúdia do Wittenbergu. Ján študoval medicínu a po ukončení štúdií sa stal lekárom v Košiciach, no už v roku 1673 zomrel. Otcovu tlačiareň viedol Samuel. V dokumentoch
sa spomína ako TYPOGRAPHUS ET LITERATUS. Samuel sa v roku 1669 zasnúbil so Žofiou,  dcérou levočského obchodníka Jána Sontága. V otcových šľapajách pokračoval nielen vo vedení rodinnej tlačiarne, ale jeho príklad nasledoval aj vo verejnom živote. V roku 1685 sa stal levočským richtárom.
Pod jeho vedením, 1664 – 1699, bola Brewerovská tlačiareň na vrchole. Vytlačilo sa v nej 394 kníh a drobnejších príležitostných tlačív. K tým najvzácnejším, ktoré uzreli svetlo sveta pod vedením Samuela Brewera patrí Komenského štvorjazyčný „Orbis Pictus“. Okrem obsahu je vzácne a zaujímavé aj umelecké prevedenie samotného diela. Je vyzdobený drevorezmi Jonáša Bubenka (1650 – 1705) z Ochtinej. Ilustrácie v knihách ani v tých časoch neboli ničím výnimočným, ale tieto sú pre nás vzácne. Sú to prvé ilustrácie učebníc od grafika slovenského pôvodu. Medzi 152 Bubenkovými drevorezmi sa nachádzajú aj vyobrazenia tlačiarne, knihárskej dielne a kníhkupectva. Výber ilustrátora nebol náhodný. Jonáš Bubenka pôsobil v Levoči ako profesor na evanjelickom lýceu a v neposlednom rade bol korektorom Brewerovej tlačiarne. Ďalšou raritou, ktorú možno pripísať na vrub Samuela Brewera, bol Malý katechizmus Dr. Martina Luthera. Bol vytlačený vo formáte 47 x 37 mm, týmto rozmerom sa na dlhé roky zaradil k najmenším tlačeným knihám v Uhorsku. Okrem latinských prác vydával diela v maďarčine, diela kombinované a aj diela v češtine.
Samuel Brewer v manželstve splodil 11 detí. Aj napriek tomu sa po jeho smrti v roku 1699 postavila do vedenia tlačiarne jeho vdova – Žofia. Vedenie firmy mala na svojich pleciach až do roku 1705. V neskorších tlačiach sa už uvádzajú „Dedičia Samuela Brewera“. Posledný typograf z veľkého rodu bol Samuelov syn Ján Brewer ml. Rodinný obchod prevzal v roku 1715. Pravdepodobne nepriaznivá politická situácia spôsobila presun levočskej tlačiarne do Bardejova a neskôr do Košíc. O jej návrate do Levoče po Szátmarskom mieri roku 1711, neexistujú spoľahlivé dôkazy. S menom Jána Brewera sa levočská tlač posledný krát spája v roku 1740. Skazu Brewerovskej pýchy, svetoznámej oficíny, dokončili požiare, ktoré Levoču postihli v rokoch 1747 a 1754. Popolom ľahla veľká časť zariadenia tlačiarne a písma.
Brewerovci pôsobili vo verejnom a kultúrnom živote Levoče 130 rokov. Tri generácie typografov vydalo spolu 978 tlačí, z toho 427 latinských, 331 maďarských, 143 nemeckých, 75 slovenských a 2 grécke.