Minoriti a ich spiritualita
Bratia nech si nič neprivlastňujú, ani dom, ani miesto, ani nijakú vec. Ale ako pútnici a cudzinci na tomto svete nech v chudobe a pokore slúžia Bohu, nech s dôverou chodia pýtať almužnu a nech sa za to nehanbia, lebo aj Pán sa na tomto svete stal pre nás chudobným. To je tá vznešenosť úplnej chudoby, ktorá vás, mojich najmilších bratov, ustanovila za dedičov a vládcov nebeského kráľovstva, na veci vás urobila chudobnými, ale povýšila cnosťami. Toto nech je váš podiel, ktorý vedie do krajiny žijúcich. Toho sa, najmilší bratia, celkom pridŕžajte a pre meno nášho Pána Ježiša Krista na tomto svete nechcite mať nikdy nič iné. A kdekoľvek bratia sú alebo sa budú zdržiavať, nech sa správajú k sebe navzájom ako domáci. A bez strachu nech jeden druhému vyjavia svoje potreby. (IV. regula sv. Františka z Assisi, hlava IV., r. 1223)
Staviteľmi a prvými obyvateľmi levočského kláštora boli Menší bratia sv. Františka konventuáli (Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.). Na Slovensku sú známi pod názvom „minoriti“. Ide o miernejšiu vetvu františkánskej rehole. Tú založil sv. František z Assisi. V roku 1209 dostalo spoločenstvo niekoľkých bratov, ktorí žili spolu so svätcom, ústne potvrdenie od pápeža Inocenta III. V roku 1223 im pápež Honórius III. bulou definitívne schválil regulu. Počet členov rádu sa rýchlo zväčšoval a v roku 1226, po smrti sv. Františka, ho už tvorilo 10 000 členov. V Uhorsku sa minoriti usadili v roku 1221, za najstarší na našom území sa považuje kláštor v Trnave z roku 1224. V roku 1239 bola zriadená uhorská Provincia Panny Márie so sídlom v Ostrihome.
Spiritualita františkánskej rehole spočíva v niekoľkých bodoch. V prvom rade sa pri stretnutí s každým snažili šíriť pokoj. K núdznym prejavovali láskavosť a pomocnú lásku. Sami pritom zachovávali chudobu, ktorú brali ako nevyhnutnú súčasť života. Osobne nevlastnili nič a všetko, čo dostali, považovali za dar od Najvyššieho. Spoločný život členov rehole sa bratia snažili naplniť radosťou. Sám sv. František napomínal svojich synov, aby neboli zamračení, ale radostní, spokojní a zdvorilí. S tým súvisí jednoduchosť života, zmýšľania, ale aj spôsob kázania, ktorými sa vyznačovali františkáni už od počiatkov. Na všetky tieto charakterové rysy nadväzuje pokora, nevyhnutne spojená s pôsobením v rámci mendikantskej (žobravej) rehole. Pre františkánsku spiritualitu bolo charakteristické, že sa bratia venovali najbiednejším – a to predovšetkým v mestách – teda mestskej chudobe. Tejto základnej danosti následne prispôsobovali aj svoje sídla – kláštory. Zakladali ich zásadne v rozvinutých mestách, do ktorých sa sústreďovalo aj obyvateľstvo chudobných vrstiev, a to priamo medzi mestskou chudobou – v okrajových oblastiach miest, pri hradbách. Polohu minoritského kláštora pri západných hradbách na okraji stredovekého mesta môžeme v Levoči vnímať zreteľne i v súčasnosti.
Typickým výrokom, ktorým sa dá charakterizovať františkánska rehoľa je heslo, ktoré sa ako pozdrav bratov zachovalo dodnes:
Pax et bonum! – Pokoj a dobro!
The Minorites and Their Spirituality
The brothers shall appropriate nothing to themselves, neither a house nor place nor anything. And as pilgrims and strangers in this world, serving the Lord in poverty and humility, let them go confidently in quest of alms, nor ought they to be ashamed, because the Lord made Himself poor for us in this world. This, my dearest brothers, is the height of the most sublime poverty which has made you heirs and kings of the kingdom of heaven: poor in goods, but exalted in virtue. Let that be your portion, for it leads to the land of the living; cleaving to it unreservedly, my best beloved brothers, for the Name of our Lord Jesus Christ, never desire to possess anything else under heaven. And wheresoever the brothers are and may find themselves, let them mutually show among themselves that they are of one household. And let one make known his needs with confidence to the other. (St. Francis of Assisi. Second Rule of The Friars Minor, 1223. The Writings of Saint Francis of Assisi /1906/ 1/IV, 6:1-3)
The builders and the first inhabitants of the Levoča monastery were the Friars Minor Conventual of St Francis (Ordo Fratrum Minorum Conventualium – OFM Conv.). In Slovakia, they are known as “Minorites”. This is a milder branch of the Franciscan order. It was founded by St Francis of Assisi. In 1209, the community of several brothers who lived with the saint received oral confirmation by Pope Innocent III. In 1223, Pope Honorius III. definitively approved the Rule in a bull . The number of members of the order increased rapidly and in 1226, after the death of St Francis, it already had 10,000 members. The Minorites settled in Hungarian Kingdom in 1221, the monastery in Trnava is considered to be the oldest in our territory from the year 1224. In 1239, the Hungarian Province of the Virgin Mary was established with its seat in Esztergom.
The spirituality of the Franciscan Order lies in several points. In the first place, when they met anyone, they tried to spread peace. They showed kindness and helpful love for the needy. At the same time, they themselves maintained the poverty, which they took as an essential part of life. They personally owned nothing and considered everything they received a gift from the Almighty. The brothers tried to fill the life of the members of the order with joy. St Francis himself admonished his sons not to frown, but to be happy, satisfied, and polite. Related to this is the simplicity of life, thinking, and also the way of preaching that has characterized the Franciscans since the beginning. All these character traits are followed by humility, necessarily associated with working in a mendicant (begging) order. It was characteristic of Franciscan spirituality that the brothers dealt with the poorest – especially in the cities – thus with the urban poverty. They subsequently adapted their residences – monasteries – to this basic property. They founded them mainly in developed cities, in which the population of the poor was also concentrated, directly among the urban poverty – in the peripheral areas of the cities, near the walls. The location of the Minorite monastery near the western walls on the outskirts of the medieval town can be clearly perceived in Levoča even nowadays.
A typical statement that can characterize the Franciscan Order is their motto, which is preserved as a greeting of the brothers to nowadays:
Pax et bonum! – Peace and All Good!