Tlačiareň v minulosti mala rovnaký význam ako internet dnes. Čítajte o tlačiarni rodiny Brewerovcov v Levoči.

Brewerovci. Vavrinec, Samuel a Ján. Tri generácie knihárskej a kníhkupeckej rodiny. Levočania, ktorí svoje dobré meno postavili na tlačiarenskej černi a vôni papiera. Otec, Vavrinec , bol zakladateľom Brewerovskej tlačiarenskej tradície. Tomuto umeniu sa priučil v Schultzovej tlačiarni, ktorá v tom čase pôsobila v Levoči. Po jej presťahovaní do Košíc, na tom istom mieste založil svoju vlastnú tlačiareň, ale po smrti matky ju umiestnil do rodičovského domu na Kláštorskej ulici . V roku 1630 ju presťahoval do svojho domu na hlavnom levočskom námestí (dnes hotel Arkáda). Okrem tlače sa dielňa zaoberala aj kúpou a predajom kníh v medzinárodnom meradle. Svoje skúsenosti s takýmto druhom obchodu vo svojej tlačiarenskej praxi bohato využil. Po desaťročných skúsenostiach vedel odhadnúť požiadavky a nároky spotrebiteľov. V prípade populárnych kníh nečakal na ponuku, ale sám inicioval ich rozličné vydania. Hviezda Brewerovej tlačiarne stúpala prudko nahor. V nemalej miere k tomu pravdepodobne prispelo Vavrincovo dedičstvo po bohatom otcovi Brunovi, kníhkupcovi a  obchodníkovi, pôvodom z Wittenbergu, ako aj výhodné druhé manželstvo, ktoré uzavrel s Margitou, dcérou Samuela Spillenbergera, levočského lekára a majiteľa papiernického mlyna. Vavrinec sa zapájal aj do vecí verejných. Viackrát bol levočskými radnými zvolený za richtára a desiatky rokov zasadal v mestskej rade. Tlačiarenská dielna Vavrinca Brewera mala v mimoriadnej obľube vydávanie kalendárov. Práve tu v roku 1640 uzrel svetlo sveta prvý slovenský kalendár vôbec. Táto tradícia pretrvala aj v ďalších rokoch, pričom to neboli kalendáre iba slovenské, ale aj maďarské, nemecké a latinské. Vavrincova tlačiarenská éra sa skončila v roku 1664. Vedenie firmy odkázal svojim potomkom.
Samuel a Ján Brewerovci boli Vavrincovi synovia z druhého manželstva. Mladší Samuel sa narodil v Levoči 29. januára 1645. Keďže pochádzali z váženej patricijskej rodiny, v ktorej sa dbalo, aby pokračovatelia rodu získali dobré vzdelanie, oboch ich otec poslal na štúdia do Wittenbergu. Ján študoval medicínu a po ukončení štúdií sa stal lekárom v Košiciach, no už v roku 1673 zomrel. Otcovu tlačiareň viedol Samuel. V dokumentoch
sa spomína ako TYPOGRAPHUS ET LITERATUS. Samuel sa v roku 1669 zasnúbil so Žofiou,  dcérou levočského obchodníka Jána Sontága. V otcových šľapajách pokračoval nielen vo vedení rodinnej tlačiarne, ale jeho príklad nasledoval aj vo verejnom živote. V roku 1685 sa stal levočským richtárom.
Pod jeho vedením, 1664 – 1699, bola Brewerovská tlačiareň na vrchole. Vytlačilo sa v nej 394 kníh a drobnejších príležitostných tlačív. K tým najvzácnejším, ktoré uzreli svetlo sveta pod vedením Samuela Brewera patrí Komenského štvorjazyčný „Orbis Pictus“. Okrem obsahu je vzácne a zaujímavé aj umelecké prevedenie samotného diela. Je vyzdobený drevorezmi Jonáša Bubenka (1650 – 1705) z Ochtinej. Ilustrácie v knihách ani v tých časoch neboli ničím výnimočným, ale tieto sú pre nás vzácne. Sú to prvé ilustrácie učebníc od grafika slovenského pôvodu. Medzi 152 Bubenkovými drevorezmi sa nachádzajú aj vyobrazenia tlačiarne, knihárskej dielne a kníhkupectva. Výber ilustrátora nebol náhodný. Jonáš Bubenka pôsobil v Levoči ako profesor na evanjelickom lýceu a v neposlednom rade bol korektorom Brewerovej tlačiarne. Ďalšou raritou, ktorú možno pripísať na vrub Samuela Brewera, bol Malý katechizmus Dr. Martina Luthera. Bol vytlačený vo formáte 47 x 37 mm, týmto rozmerom sa na dlhé roky zaradil k najmenším tlačeným knihám v Uhorsku. Okrem latinských prác vydával diela v maďarčine, diela kombinované a aj diela v češtine.
Samuel Brewer v manželstve splodil 11 detí. Aj napriek tomu sa po jeho smrti v roku 1699 postavila do vedenia tlačiarne jeho vdova – Žofia. Vedenie firmy mala na svojich pleciach až do roku 1705. V neskorších tlačiach sa už uvádzajú „Dedičia Samuela Brewera“. Posledný typograf z veľkého rodu bol Samuelov syn Ján Brewer ml. Rodinný obchod prevzal v roku 1715. Pravdepodobne nepriaznivá politická situácia spôsobila presun levočskej tlačiarne do Bardejova a neskôr do Košíc. O jej návrate do Levoče po Szátmarskom mieri roku 1711, neexistujú spoľahlivé dôkazy. S menom Jána Brewera sa levočská tlač posledný krát spája v roku 1740. Skazu Brewerovskej pýchy, svetoznámej oficíny, dokončili požiare, ktoré Levoču postihli v rokoch 1747 a 1754. Popolom ľahla veľká časť zariadenia tlačiarne a písma.
Brewerovci pôsobili vo verejnom a kultúrnom živote Levoče 130 rokov. Tri generácie typografov vydalo spolu 978 tlačí, z toho 427 latinských, 331 maďarských, 143 nemeckých, 75 slovenských a 2 grécke.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *