V roku 1241 napadli hrad jeho prví nepriatelia. Boli to Tatári, ktorý však Spišský hrad nedobyli pravdepodobne preto , že bol z kameňa na rozdiel od väčšiny hradov v Uhorsku, ktoré vypálili.
Tatári po roku plienenia z Uhorska náhle odišli.
„… Okrem toho prenechávame tomuto prepoštovi Matejovi vhodné miesto na Spišskom hrade na stavbu veže a paláca, ktoré si nárokuj postaviť, opevniť a udržiavať kvôli obrane hradu a úžitku spomínaného kostola, dodávame, že miesto a budovy, ktoré tu postaví, on sám a jeho nasledovníci v tejto prepozitúre budú držať večným právom…“
Počuli ste úryvok z listiny kráľa Bela IV. z roku 1249. Je to prvá priama písomná zmienka o existencii Spišského hradu.
Spišský hrad bol vtedy postavený iba na najvyššej plošine hradného kopca. Bol kráľovským majetkom. Sídlil tu takzvaný špán celého Spiša, kráľovský správca, ktorý v mene uhorského kráľa spravoval toto územie.
Prepošt si podľa zmienenej listiny práve tu, na priestranstve pod najvyššou hradnou akropolou, nechal postaviť hranatú trojposchodovú obytnú vežu, teda mimo hradu. Z veže sa zachovali len základy aj s úzkym románskym vchodom a práve pri nich sa nachádzate. Vzápätí tento priestor ohradili novým hradobným múrom a tak dnes už nestojíte pred hradom, ale na malom románskom predhradí. Vstupovalo sa sem bránou, cez ktorú ste práve prešli.
V tejto obytnej veži prepošt sídlil, kým mu vedľa ruín kláštora nedokončili nové, oveľa reprezentatívnejšie sídlo, dnešnú Spišskú Kapitulu. Túto vežu neskôr začali využívať ako sklad pušného prachu. Preto tu už dnes nestojí.
K jednej noci v 16. storočí, keď táto veža vyletela do vzduchu, sa viaže povesť o rytierovi Šarškovi.