11. 5. – 31. 10. 2024
SNM – Spišské múzeum v Levoči / Kláštor minoritov
Skutky telesného, ale aj duchovného milosrdenstva predstavil evanjelista Matúš vo svojom evanjeliu ako kritériá, na základe ktorých bude podľa Ježiša Krista prebiehať posledný súd. (Mt 25,35-36). Medzi skutky telesného milosrdenstva patria najmä tieto: nasýtiť hladných, dávať piť smädným, ujímať sa ľudí bez prístrešia, obliekať nahých (otrhaných), navštevovať chorých, poskytovať pomoc väzňom, pochovávať mŕtvych. V skutočnosti nie je iba sedem telesných a sedem duchovných skutkov, ich počet je „nekonečný“, každý má svoj osobný ráz a príbeh s vlastnou tvárou. Tie vymenované sú skôr len akousi základnou substanciou života a, ak sa ich dotýkajú milosrdné a láskavé ruky, mení sa každý z nich na umelecké dielo.
V dejinách výtvarného umenia sa téma skutkov telesného milosrdenstva objavuje od vrcholného stredoveku, teda koncom 13. storočia v knižných ilumináciách, na portáloch katedrál, tabuľových maľbách, nástenných cykloch. Sugestívne zobrazenia, neraz s mimoriadnou symbolickou výpoveďou, akou je napríklad Caravaggiova tabuľová maľba v Neapole (Pio Monte della Misericordia, 1606 – 1607), predstavujú cestu k spáse, ktorú musí človek uskutočniť, aby potvrdil, že jeho úsilie žiť v duchu kresťanskej viery je autentické.
Téma inšpirovala aj súčasnú slovenskú výtvarníčku Dorotu Sadovskú (1973) k vytvoreniu cyklu siedmich skutkov telesného milosrdenstva, ktoré predstavujeme na výstave Otázky lásky. Sedem skutkov telesného milosrdenstva. Výstavu dopĺňajú diela zobrazujúce sedem svätcov.Autorku, ktorá sa radí medzi výrazné osobnosti súčasnej slovenskej výtvarnej scény, charakterizuje osobitý výtvarný rukopis a tematický okruh tvorby. Sadovská vo svojej maľbe vychádza z figurácie, transponovala ju však do svojsky vymedzeného formátu s náboženskou témou, kde dominuje motív svätých, anjelov a biblických udalostí. Tradičné kresťanské námety obohacuje o novú ikonografiu, ale aj interpretáciu, prekračujúc zaužívané kánony. Novátorské je autorkino vnímanie ľudského tela, ktoré oslobodzuje od telesnosti a úspornými ťahmi štetca maľuje na monochromatickom farebnom pozadí novú, premenenú duchovnú bytosť – nové stvorenie v Kristovi („Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ 2 Ko 5,17).
Nezvyčajné perspektívne skratky – nadhľady i podhľady, tiež obraty, neraz aj deformácie tela či detailné zameranie sa na oblasť hlavy, krku a ramien, v symbolickej rovine vyjadrujú duchovný pohyb a zápas, ktorý sa môže udiať každému z nás. Zvlášť emočne pôsobia zobrazení svätci, definovaní úzkou škálou atribútov, v ktorých vnímame podobu konkrétnych, aj keď neidentifikovateľných ľudí. Zobrazené postavy výraznými gestami a mimikou komunikujú o svojej duchovnej ceste, pričom jemne, ale presvedčivo pozývajú diváka pridať sa na ich stranu. Bolesti a rany dnešného sveta poskytujú materiál nielen na sedem skutkov telesného milosrdenstva…
Dorota Sadovská sa popri maľbe venuje aj fotografii a videu, priestorovej inštalácii či objektu. Jej diela sú zastúpené vo významných domácich i zahraničných umeleckých zbierkach.
© Alena Piatrová, 2024