Opäť zatvárame múzeum. Zostaňme zdraví a želajme si skutočne šťastný nový rok.

Vážení návštevníci, od 19. decembra až do odvolania bude SNM-Spišské múzeum opäť zatvorené. Ďakujeme za pochopenie, ale aj priazeň, ktorú ste nám prejavovali počas celého uplynulého roka. Želáme Vám pokojné prežitie týchto tekutých časov v zdraví a nádeji. Dovidenia.

Inštitúcie MK SR budú pre verejnosť zatvorené od soboty 19. decembra 2020V súvislosti s ďalej sa zhoršujúcou epidemiologickou situáciou a vyhláseným zákazom vychádzania budú pre verejnosť od soboty 19. decembra zatvorené všetky rezortné inštitúcie.Podľa aktuálnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR sa tiež všetkým fyzickým a právnickým osobám zakazuje organizovať kultúrne hromadné podujatia.Popri kinách budú od soboty zatvorené aj všetky ďalšie prevádzky poskytujúce služby v oblasti kultúry, vrátane knižníc, múzeí a galérií.O opätovnom otvorení inštitúcií ministerstva kultúry pre verejnosť budeme informovať s predstihom.

Katalóg k výstave Príbehy z regálov

SNM-Spišské múzeum v Levoči pripravilo výstavu zo svojej akvizičnej a zbierkovej činnosti výberom trinástich predmetov. Kurátori a kurátorky SNM-Spišského múzea v Levoči vybrali predmety, ktoré boli získané v uplynulých desiatich rokoch. Rozprávajú o nich a zároveň o práci v múzeu, ktorá nie je na očiach verejnosti. Deje sa v pozadí pred tým, ako sa z predmetu stane múzejná „položka“ alebo exponát výstavy. Trinásť príbehov je trinásť rozprávaní, napríklad o tom, ako náhodne získaný predmet doplní alebo objasní chýbajúce a niekedy úplne neznáme údaje či nové súvislosti k už existujúcim predmetom v zbierke múzea. O tom je príbeh Spod Spišského hradu, príbeh Aby bolo svetlo a príbeh Ľubovník bodkovaný. Inštinkt kurátorov múzea môže viesť k záchrane už temer zničeného diela, ako to opisuje Príbeh z garáže. Tento príbeh, ako aj príbeh V krajine črepov, zároveň ukazuje, že predmety často potrebujú svojich „záchrancov“, „lekárov“ a „ošetrovateľov“, ukazuje aká dôležitá je práca reštaurátorov a iných odborníkov, ktorí sa podieľajú na ich znovu oživení. Hoci sa akvizície často zdajú byť (a možno aj sú) náhodné, neúnavné, vedecké bádanie a trpezlivosť múzejníkov dokáže urobiť z jednotlivých predmetov ucelené kolekcie, ktoré často dávajú väčší a hlbší zmysel. Možno sa o tom presvedčiť v príbehoch Zachytené miesto, Týchto pár riadkov, Na ľevockej hure, Vešele v Uloži a Príbeh klobúka. Niekedy akoby si predmety samé našli cestu do múzea, čo je prípad pojednaný v takmer detektívnych príbehoch Dizajn a pohodlie a S výtvarným talentom a šľachtickým titulom. Individuálny prístup k výberu jednotlivých predmetov je badateľný aj v spôsobe ich interpretácie, čo pridáva na zaujímavosti trinástich textov, ktoré ponúkame v tomto katalógu.

Mária Novotná

IN NOMINE CIVITATIS LEUTSCHA

… o tých, čo zanechali svoju stopu

Stopu možno zanechať v piesku, blate, ale sú aj trvácnejšie stopy. V mysliach ľudí, v histórii národa regiónu i mesta.  Mesto to nie sú len domy, paláce, chrámy, ulice, či námestia. Mesto sú hlavne ľudia. Dlhé stáročia mu vdychovali život. Založili si tu svoje rodiny, našli priateľov, dobrých či menej prajných susedov, svoju obživu  a hlavne  našli tu podmienky aby to mesto prijali za svoje.

Našli tu priestor pre svoju realizáciu, podnikanie, umelecké nadanie,  našli tu jednoducho šťastie.

Prítomnosťou mnohých generácií prispeli k rozvoju a rozkvetu mesta.  Mnoho rúk,  pre nás dnes bezmenných, mešťanov, remeselníkov, ale aj ľudí po ktorých máme konkrétne doklady o ich činoch.  Zanechali  tu svoju stopu…

Je veľa osobností, ktoré nám môžu napadnúť v súvislosti s mestom Levoča. Pri čísle desať je ich samozrejme  oveľa viac nespomenutých, než tých, ktorým sa venuje naša výstava.  Široké časové spektrum, rôznorodosť  záujmu a činností, ovplyvnili výber predstavovaných historických postáv.

Od prvej polovice 15. storočia po storočie 19. Cez kupcov a podnikateľov, učencov k majstrom svojho remesla i  umelcom. Tí všetci v meste zanechali svoj odkaz. Vo väčšine prípadov pozitívny a hodný spomínania. Vo väčšine prípadov preslávili Levoču a svoje levočské korene i za hranicami jej hradieb.

Zaspomínajme si teda na Jána Thurzu III. (1437 – 1508), Jána  Henckela (1481 – 1535), Majstra Pavla (prelom 15. -16. stor.), Gašpara  Haina (1632 – 1687), Samuela Brewera (1645 – 1699), Julianu Géczi Korponay (1680 – 1715), Jána Silášiho (1705 – 1782), Jána Rombauera (1782 – 1879),  Jozefa Czauczika (1780 – 1857) a  Andreja Probstnera ml. (1795 – 1853).

Pozrime sa na to, aký bol ich osud a životný príbeh. Príbeh bohatého kupca, humanistického učenca, výnimočného rezbára, kronikára, tlačiara kníh, zlatníka a šperkára, portrétistu a maliara, podnikateľa a filantropa ale aj na jednu ženu, ktorej legenda prisúdila prívlastok zradkyňa.  Akú stopu zanechali v dejinách, či už svojim umom alebo rukami, a čo po nich ostalo do súčasnosti?

 Pozrime sa na to čo robili a vykonali IN NOMINE CIVITATIS LEUTSCHA…