Spišská alebo Levočská kronika a dobový opis, ktorý spísal a pre milých následníkov ako správu zanechal Gašpar Hain… toto sú úvodné slová najznámejšej a najobsažnejšej kroniky mesta Levoče.
Príbeh Gašpara Haina sa začal písať 17. februára v roku 1632 v Košiciach. Bol synom bohatého kupca Mikuláša Haina z Norimberka. Jeho starý otec, Gašpar Cramer, bol levočským richtárom. Aj vďaka rodinnému zázemiu mohli Hainovci svojím synom Gašparovi a mladšiemu Viliamovi, dopriať kvalitné vzdelanie. Gašpar navštevoval slávnu wittenberskú univerzitu, kde získal vzdelanie a titul literatus. Po skončení štúdií sa vrátil naspäť do Levoče, kde bol v roku 1658 jednohlasne zvolený za rektora levočskej školy. Túto funkciu, tak ako to zapísal do svojej kroniky… po dobu šiestich rokov svedomite a s veľkou trpezlivosťou vykonával. Zastával aj funkciu senátora, notára a dokonca bol aj richtárom. Mesto Levoču reprezentoval aj navonok v kontakte so susednými mestami alebo v iných potrebných záležitostiach. Tak ako to bolo v prípade, kedy spolu s notárom Matejom Gosznovitzerom navštívili sedmohradské knieža Františka I. Rákocziho. Záujmy mesta sledoval aj v Banskej Štiavnici, kde sa spolu s radnými pánmi Georgom Gerstnerom a Jozefom Alaudom zaslúžili o návrat iného levočana, lekára, banského podnikateľa a neskoršieho niekoľkonásobného levočského richtára Dávida Spillenbergera st., syna nie menej známeho levočského lekára Samuela Spillenbergera a osobného lekára Márie Séčiovej známej skôr pod menom muránska Venuša.
Ako 28 ročný si Gašpar Hain založil rodinu. Jeho manželkou sa stala vdova po Jánovi Glatzovi. Postupne sa im narodili dvaja synovia a dve dcéry.
Možno práve jedna z tých funkcií, ktoré Hain zastával, ho priviedla na myšlienku písať kroniku mesta, v ktorom žil a pôsobil. Mesto Levoča má kroník viacero, no tá jeho je najznámejšia a najpodrobnejšia. Zároveň sa radí k najbohatším popisom dejín mesta v bývalom Uhorsku. Vo väčšine prípadov bola kronika dielom jedného pisateľa, ktorý podrobne zaznamenával pre budúce generácie udalosti, ktoré sám prežil, o ktorých počul alebo o ktorých sa dozvedel z iných zdrojov. Preto každá kronika je ovplyvnená osobou kronikára. Nereferuje o veciach objektívne, ale zo svojho zorného uhla. Informácie vpísané do kroník odrážajú postoje, názory, záujem či dokonca nezáujem svojich tvorcov. Tak je to aj v prípade kroniky Gašpara Haina. Vo svojej kronike sa prejavuje jeho lokálpatriotizmus, keď opisuje, ako sa mesto preslávilo svojím mimoriadne dobrým pivom, ktoré nemá páru v celom Uhorsku. Bez konkurencie je aj tunajšie mäso a chlieb.
Napriek subjektívnemu charakteru záznamov, sú kroniky cenným zdrojom informácii. V prípade dejín Levoče o to viac, že mestský archív spolu s radnicou zhoreli pri požiari mesta roku 1550. Hainova kronika zaznamenáva obdobie od roku 744 do roku 1684. Z uvedeného časového rozsahu je zrejmé, že Hain nemohol byť svedkom všetkých udalostí, ktoré zapísal. Zaznamenal aj udalosti dávno pred svojím narodením. Jeho rozprávanie, najmä o pôvode spišských Nemcov, je zaujímavé, no z hľadiska historickej hodnovernosti nepresné. Na druhej strane práve v týchto záznamoch vidieť, ako rozhľad a vedomosti kronikára ovplyvňujú kvalitu jeho diela. Niet pochýb o Hainovej vzdelanosti a znalosti dobovej literatúry. Zachoval sa inventár kníh z pozostalosti Gašparovho syna Jána Mikuláša, ktorý zomrel počas morovej epidémie v roku 1710. Ten po sebe zanechal vyše štyristo kníh. Mnohé z nich vlastnil a dobre poznal, jeho otec Gašpar. K záznamom o starších udalostiach čerpal Hain informácie z diel ranostredovekého historika Jordanesa (Iordanes, Iordanis), Aenea Sylvia Picolominiho súčasníka cisára Žigmunda Luxemburského a talianskeho humanistu a historika Antonia Bonfiniho, pôsobiaceho na dvore Mateja Korvína. Okrem nich čerpal z kroník a zápisov starších levočských kronikárov, zo záznamov svojho starého otca Gašpara Cramera, ako aj svojho otca Mikuláša Haina. Vďaka tejto kronike poznáme postup pri voľbe levočského richtára, mnohé údaje o cenách, informácie o mnohých závažnejších trestných činoch a občianskych sporoch a v neposlednom rade sú v kronike aj záznamy o významných osobnostiach, ktoré mestom prechádzali alebo tu krátko pobudli.
Gašpar Hain zomrel v roku 1684, no vo verejnom živote mesta nefiguruje už po roku 1683. Predpokladá sa, že sa z verejných funkcií stiahol, možno aj preto, aby sa venoval prepisovaniu svojej kroniky. Posledný záznam, ktorý do nej zapísal je datovaný 1. novembrom roku pána 1684.
V pamäti mesta zostáva jeho dom na námestí a je po ňom pomenovaná ulica.
Zuzana Demčáková